PIECKOVÁ, Mária – učiteľka, spisovateľka
Narodila sa 29. septembra 1919 vo Zvolenskej Slatine v roľníckej rodine. Do ľudovej a meštianskej školy chodila v rodnej Zvolenskej Slatine a neskôr študovala na Učiteľskom ústave v Lučenci, kde roku 1938 zmaturovala. Po ukončení štúdia pôsobila ako učiteľka v Hornom Tisovníku, Sajbe (Strelníky), Žitnej, Omastinej a v rokoch 1945 - 1951 v Bratislave. V Žitnej pôsobila v školskom roku 1940-41, vydala sa za Vojtecha Masaryka, riaditeľa školy v Omastinej, kde pôsobila v rokoch 1941-1945. Po zavraždení manžela fašistami za pomoc partizánom na jeseň 1944 odišla v roku 1945 s malým synom do Bratislavy. V rokoch 1949 – 1951 študovala diaľkovo na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave slovenčinu a ruštinu, kde absolvovala šesť semestrov. Potom bola rok šéfredaktorkou časopisu Družba, rok šéfredaktorkou Zorničky. Medzi detských spisovateľov vkročila v roku 1954, keď vo vydavateľstve Mladé letá publikovala svoju prvú knižku s názvom Rozprávka o dedovi Mrázovi. V rokoch 1969 – 1970 bola šéfredaktorkou obnoveného Slniečka, obľúbeného mesačníka pre deti. Ideová orientácia Slniečka však nastupujúcej normalizačnej moci nevyhovovala, preto Ďuríčková musela z postu šéfredaktorky odísť. Zamestnanie si už nehľadala a začala sa venovať výlučne písaniu autorskej prózy. Vo svojich knižkách využívala bohaté skúsenosti z jej učiteľskej kariéry a neskôr začala zbierať ľudové povesti, báje a „povedačky“. Okrem toho sa venovala s rovnakým úspechom aj dramatickej, rozhlasovej a televíznej tvorbe. Významná bola aj jej zostavovateľská, editorská, upravovateľská a prekladateľská činnosť (z ruštiny, češtiny a nemčiny). Jej diela boli preložené do 21 jazykov, okrem európskych aj do japončiny. Známy slovenský výtvarník Miroslav Cipár, ktorý ilustroval jej príbehy o nej povedal: „Mária Ďuríčková sa stala, je a ostane Zlatou dunajskou kňažnou.“ Zomrela 15. marca 2004 v Bratislave vo veku nedožitých 85 rokov.
