JAMRIŠKA, Ján – hudobník, hudobný skladateľ, funkcionár hudobných organizácií
Narodil sa 23.1.1943 v Žitnej manželom Júliusovi a Márii, rod. Michale. Mal 6 súrodencov, dvoch bratov a štyri sestry. Po piatich rokoch v Základnej škole v Žitnej prestúpil v roku 1954 ako 11-ročný na Vojenskú školu Jána Žižku v Moravskej Třebovej, ktorú ukončil maturitou v roku 1960. Počas štúdia hrával na trúbku v školskom hudobnom telese „Švitorka“. Vyššie vojenské učilište Otakara Jaroša vo Vyškove na Morave ukončil promóciou ako promovaný pedagóg v hodnosti poručík motostreleckého vojska. Oženil sa s Lýdiou Ševčíkovou z Omastinej. Pôsobil ako veliteľ v Tachove a Bratislave, odkiaľ z vojenskej služby odišiel v hodnosti majora. V Bratislave spolupracoval s vojenskou umeleckou skupinou „Družba“, pôsobil aj v dychovej hudbe Spojár a v iných bratislavských hudobných skupinách. V civilnom živote začal ako matematik - analytik. Po úspešnom konkurze nastúpil do novovytvoreného tanečného orchestra Slovenskej televízie, ktorý viedol Siloš Pohanka, popritom hrával aj v ďalších hudobných telesách v Bratislave, najmä v DH Prievozanka. Od roku 1981 pôsobil ako vedúci sekcie trúbok vo Vojenskom umeleckom súbore v Bratislave, kde diaľkovo absolvoval aj konzervatórium. Založil dychové hudobné skupiny „Záhorácki strýci“ a „Záhoráci“. S prvou skupinou vystupoval aj na oslavách 700 rokov od prvej písomnej zmienky o obci Žitná, na ktorých po prvýkrát interpretoval piesne s názvami „Dobranská vodička“ a „To uhrovské pole“. V Združení dychových hudieb Slovenska pôsobí od roku 1996 ako podpredseda a od roku 1998 ako výkonný predseda, od roku 1999 organizuje pre združenie vydávanie časopisu. Je aj tajomníkom Združenia skladateľov dychovej hudby, pôsobí ako podpredseda poradného zboru pre dychovú hudbu Národného osvetového centra a člen kontrolnej komisie Slovenského ochranného zväzu autorského. Osobne zložil hudbu a text pre viac ako 80 skladieb ľudových piesní i modernej tanečnej hudby a ďalších viac ako 100 aranžoval pre rôzne zoskupenia. Niektoré z nich boli nahrané a vydané aj zahraničnými vydavateľstvami v Rakúsku, Nemecku a Českej republike. V roku 2003 bol za svoju prácu ocenený najvyšším ocenením Národného osvetového centra, medailou Daniela Gabriela Licharda a cenou Hudobného fondu „Cena Karola Pádivého“ za trvalé a zanietené rozvíjanie dychovej hudby na Slovensku a tvorivú skladateľskú prácu. V súčasnosti žije v Považskej Bystrici, má 5 detí.
